Nie je to tak dávno čo som cestoval autobusom z Nitry do Košíc. Vedľa mňa si sadla jedna slečna. Slovo dalo slovo a už sme boli v družnom rozhovore. Zistil som, že slečna pracuje v jednom z krízových centier pre týrané deti, na východe Slovenska a chodí na pedagogickú fakultu, kde si dopĺňa vzdelanie, nakoľko si to vyžaduje jej zamestnanie.

Zamýšľam sa nad tým, čo je príčinou, že agresivita v rodinách z roka na rok tak rapídne rastie? Najčastejšie obete domáce násilie sú týrane ženy a deti. No stačí si pozrieť televízne noviny a vidíme, že čím ďalej, tým viac sa obeťami domáceho násilia stávajú starý ľudia alebo rodičia, ktorých týrajú vlastné deti. Teda téma: „Agresivita v rodinách“, je skutočne horúcou témou a týka sa každého z nás.

Je zaujímavé, že riziko vzniku domáceho násilia je úmerné s tým, aké istoty má tá ktorá rodina. Je pravdou však aj to, že aj v tomto prípade výnimka potvrdzuje pravidlo. Totiž napätie, strach, neistota a bezmocnosť občas zasiahne každého z nás.

Áno napätie, strach, neistota a bezmocnosť spôsobujú to, že násilie v rodinách vzrástlo do astronomických čísiel. Niet dňa, ktorý by sa obišiel bez toho, aby sme v správach nepočuli o ďalších a ďalších príbehoch ľudí, ktorí na vlastnej koži pociťujú, čo je to agresivita, čo je to týranie. Najsmutnejšie na tom je ale to, že to im spôsobujú tí, od ktorých bi to najmenej očakávali.

Prečo to napätie, strach, neistota a bezmocnosť medzi ľuďmi?

Predstav si, že ti od detstva vštepujú myšlienky, že máš pred sebou tu najkrajšiu budúcnosť. Ako postupne rastieš, tak tomu začínaš veriť viac a viac. Máš možnosť sa bezplatne vzdelávať, otec a mama majú isté zamestnanie, bývaš v byte alebo v rodinnom dome, ktorý rovnako nie je problém postaviť, lebo banka poskytne úver, o ktorý nemáš strach požiadať, lebo vieš, že máš isté zamestnanie. Ne môžeš síce slobodne cestovať, nemôžeš vlastniť firmu, ale v podstate ani po tom netúžiš, lebo máš garantované sociálne istoty. Áno občas nadávaš na systém, na papalášov a snívaš o tom, aké by to mohlo byť, keby ešte ... Naučil si sa žiť s týmto systémom a pomaly, ako si rástol si na ňom budoval svoju kariéru i celú budúcnosť. Mal si všetko dokonalé naplánované. A zrazu koniec. Štrnganie kľúčov a volanie po zmene systému ťa nadchlo a uveril si, že to bude ešte lepšie.

Jedného dňa sa však zobudíš do iného sveta. Všetko ti zobrali. Prišiel si o zamestnanie, bez toho, aby sa ťa niekto opýtal, čo budeš robiť ďalej. Prídeš zronený domov a z hrôzou zisťuješ, že aj manželka prišla o zamestnanie. Čo bude ďalej? Pôžička, ktorú si vybral, aby si postavil dom, väčší než sused, ktorú si pravidelne splácal ešte nie je splatená rovnako, ako mladomanželská pôžička a deti, s ktorých si mal radosť, sú ešte veľmi malé. Čo bude ďalej? Zisťuješ s hrôzou, že ťa táto zmena pripravila o všetko. Materiálne istoty sú fuč. A to, čo ti zostalo, je to skôr na obťaž. Stratil si zmysel života.

„Môžeš si vybrať“ - hovoria ti na úradoch, ktoré si doposiaľ nepoznal. Buď budeš nezamestnaný a budeš žiť z podpory alebo môžeš podnikať. „Podnikať?! - to nepripadá v úvahu, veď ja som doteraz len pracoval! „Nezamestnaný?! Z čoho budem preboha žiť!“ – zisťuješ s hrôzou. To ale nikoho nezaujíma. Zrazu zisťuješ, že si nervózny. Zvyšuješ hlas na ženu i deti. Začínaš chodiť do krčmy, aby si sa upokojil. Prídeš domou a zisťuješ, že si ešte nervóznejší. Zrazu nemáš zábrany svoj hnev vyjadriť uplatnením fyzickej sily na tých, ktorí sú ti najbližší a ktorým si ešte včera hovoril: „Mám Vás rád nadovšetko, ste pre mňa tým najdrahším pokladom“. V panike berieš peniaze a ideš do herne. Skúšaš šťastie. Vyhral si 500 korún. Vravíš si: „Fantázia! Keď každý deň vyhrám 500 korún, tak mám postarané“. No na druhý deň už nevyhrávaš. Prehráš 500 korún. Nevadí! – hovoríš si. Zajtra skúsim znova. Ani nezbadáš a už sa vezieš. Nepomôže ani plač najbližších, ani ich prosby. Berieš všetko a hádžeš všetko do toho pažravého stroja. Keď sa ťa pokúšajú zastaviť, biješ hlava ne hlava.

Keď sa prebudíš v cele policajného zaistenia a pri výsluchu ti ukazujú fotky dobitých detí a ženy, nechceš uveriť, že si to bol ty, ktorý im ublížil. Hlava ti padá do dlaní a plačeš. Kladieš si otázku: „Prečo som tak hlboko klesol?“

Nie je to scenár každej rodiny. Je to však scenár mnohých rodín, ktoré uverili, že materiálne a sociálne istoty sú tie najdôležitejšie. Po ich strate sa stým nevedeli vyrovnať. Neistota a strach vyvolali pocit bezmocnosti a napätie prerástlo v týranie tých najbližších.

Iný scenár s obdobným koncom, sa začal písať vtedy, keď niekto mal šťastie v tom, že bol na začiatku v pravej chvíli na pravom mieste. Začal podnikať. S odôvodnením, že to čo dosiali, dosiahli spolu, v rodine rozdelil úlohy. Muž bude podnikať a manželka sa bude starať o deti a chod domácnosti. Neprišli o nič. Naopak majetok a materiálne istoty sa znásobili. Muž uverí tomu, že iba on, jeho šikovnosť a neomylnosť sú strojcom celého úspechu. Denne to prízvukuje manželke a deťom. Čím ďalej, tým častejšie je preč a svoju absenciu v rodine nahrádza kupovaním často nezmyselných darčekov. No ako sa hovorí nie sú stále Vianoce. Prestáva sa dariť. Ukvapne rozhodnutia robia situáciu zložitejšou. Neistota, strach a bezmocnosť zvyšujú napätie. Muž svoj neúspech pripisuje svojej manželke a deťom. Lebo keď nie oni, tak ...

A pokračovanie je skoro podobné, ako v predchádzajúcom scenári.

Tieto príbehy majú svoje ďalšie pokračovania. A sú to vlastné nekonečné príbehy, ktoré prinášajú svoje ďalšie: „prečo?“.

Odpoveď sa skrýva možno v tom, že sme sa príliš zahľadeli do toho materiálna, ktoré poskytuje len čiastočné uspokojenie, a čiastočné istoty. Žiaľ prichádzame nato vtedy, keď zrazu zistíme, že sme sa stali bezmocnými. Potom nás opantá strach a neistota. V panike robíme chyby za chybou a topíme sa v beznádejí.

Kde je riešenie? - kladieme si otázku a čakáme odpoveď od vedcov, politikov, ekonómov, náboženských vodcov, filozofov, odborníkov v oblasti psychológie a psychiatrie, ale akosi sa odpovede nevieme dopátrať. A tak náš pocit bezmocnosti a beznádeje zmocňuje suché konštatovanie, že celý svet tápe v neistote, ktoré zvyšuje napätie a spôsobuje panický strach.

Kde to celé speje?!

Vzrast napätia spôsobuje, že sa množí prejav rôznych foriem agresivity, jak v rodinách, tak v spoločnosti i medzi národmi. Spomeňme si na Balkán, blízky východ, Afriku, terorizmus, ktorý drží v strachu celý svet, zničený celý ekosystém a v neposlednej rade celosvetová ekonomická kríza.

Je možné dúfať v to, že sa nám ľuďom situácia nevymkla z rúk natoľko, aby sme nenašli riešenia?

O tom sa nás snažia vehementne presvedčiť politici počas predvolebnej kampane, špičkový ekonómovia, so svojimi ekonomickými záchrannými systémami, vedci a aj filmový tvorcovia, ktorý chrlia svoje filmy plné násilia, nemravnosti agresivity s tým, že všetky končia happy endom. Realita však svedčí o inom. Fakt je ten, že každé možné riešenie je ako bublina. Prečo? Lebo sa na veci pozeráme len a len z ľudského hľadiska.

Je zaujímavé, že našu súčasnosť jeden prorok pred viac ako 2750 rokmi charakterizoval nasledovne:

„Rozmohlo sa preklínanie, podvádzanie a vraždenie, krádeže, , páchanie cudzoložstva, krviprelievanie stíha krviprelievanie. Preto bude každý obyvateľ zeme smútiť a bude musieť zvädnúť. “

Aké výstižné!

Čo je toho dôvodom?

Tento prorok to odôvodňuje nasledovne:

„ ...lebo nie je na zemi pravda, ani milujúca láskavosť.. lebo niet na zemi poznanie Boha. “

Nemôžeme sa preto diviť, že na väčšinu obyvateľov tejto planéty pasuje nasledujúca charakteristika:

„ ...ľudia budú milovať samých seba, peniaze, budú sebaistí, pyšní, rúhači, neposlušní rodičom, nevďační, neverní, bez prirodzenej náklonnosti, neprístupní akejkoľvek dohode, ohovárači, bez sebaovládania, divokí, bez lásky k dobru, zradcovia, tvrdohlaví, nadutí pýchou, viac milujúci rozkoše ako Boha... “

No a to je dôvod prečo prežívame v skutku kritické časy, s ktorými sa ťažko vyrovnáva. Ťažko sa vyrovnáva, ale dá sa s tým vyrovnať. Je tu však jedná podmienka.

„Ja som tvoj Boh, Ten, čo ťa vyučuje na tvoj úžitok, Ten, kto ťa nechal kráčať po ceste, po ktorej máš chodiť. Ó, keby si len bol venoval pozornosť mojim prikázaniam! Potom by bol tvoj pokoj ako rieka a tvoja spravodlivosť ako morské vlny.“

Vyrovnať sa s týmito vskutku kritickými časmi máme šancu len vtedy, keď začneme venovať pozornosť, teda spoznáme a začneme uplatňovať, prikázania toho, kto nás chce vyučovať na nás úžitok, aby sme kráčali cestou života bez prejavov akejkoľvek agresivity. Po spoznaní a osvojení si tohto veľkolepého poznania, získame pokoj a budeme stále prejavovať spravodlivosť aj vtedy, keby sme tak konali len sami na tejto zemi.

Či sa to oplatí?

„A zotrie im každú slzu z očí a smrti už viac nebude a nebude už viac ani smútku, ani kriku, ani bolesti. Predošlé veci sa pominuli.“

Dá sa tomu veriť?

Nuž uvažuj. Politici nám po stáročia len sľubujú, ale nikdy nenaplnili svoje sľuby. A mi stále chodíme k urnám s nádejou, že teraz to už bude ináč. A naozaj bude?!

Boh nesľubuje, ale nás vyzýva, aby sme ho vyskúšali a tak zistili, či je nám schopný vrátiť istoty, ktoré nám vzali, po ktorých od nepamäti tak veľmi túžime, či už ako jednotlivci, rodiny alebo ľudstvo ako také. On sa nevyhráža, neterorizuje, nepanikári, neupadá do bezmocnosti a beznádeje, ale dáva možnosť voľby. Predložil nám život i smrť a daroval nám slobodnú vôľu. Je teda len na nás, či sa uspokojíme s touto neutešenou situáciou v ktorej sa nachádzame, alebo dáme krídla svojím snom tak, že dáme Bohu šancu, aby aj v našom prípade otvoril svoju dlaň a uspokojil naše najskrytejšie vznešené túžby.